Vážení rodičia,
v piatok 30.11. 2018 sa v škole bude konať akcia s názvom Stridžie dni.
Čudesné magické stridžie dni – KATARÍNA
Dni sa krátia, blíži sa skutočný príchod zimy a s ňou i najkratší deň v roku, teda zimný slnovrat. Chladné večery zvyšujú chuť zabaliť sa do deky a pri voňavom čaji čítať „deťúrencom“ strašidelné rozprávky o duchoch, ježibabách, bosorákoch či iných nadprirodzených bytostiach. Pokým v súčasnosti sa nad hrôzostrašnými príbehmi pousmejeme, naši predkovia ich brali úplne vážne. Verili, že popri pozemskom svete jestvuje aj ten nadpozemský, nehmotný, voľným okom neviditeľný. Zvlášť v predvianočnom období platí, že cudzie, nepoznané ríše otvárajú svoje brány a do sveta ľudí prichádzajú nadprirodzené bytosti. Prababičky nazývali toto obdobie stridžími dňami. Vykonávali magické rituály, ktorými vyháňali neprajné bytosti z domácností či statkov a zároveň vytvárali akýsi „ochranný štít“, ktorý mal počas nadchádzajúceho roka ustrážiť rodiny pred zlom a temnotou. Najsilnejšími obrannými pomôckami proti bosorkám boli kríže, cesnak a svätená voda. Popri ochranných mystických úkonoch patrilo „predslnovratové“ obdobie aj čarovaniu, ľúbostnej mágii a vešteniu.
Všetko to „odštartovalo“ už 25. novembra na K A T A R Í N U. Naši predkovia jedli veľa cesnaku, aby ich démonické sily zďaleka obchádzali. Cesnakom zároveň vytvárali kríže na dverách a bránach. Dôvod? Ochrana pred zlovestnými čarodejnicami, ktoré by do domov mohli „pritiahnuť“ nezdar, smútok, chudobu, hádky, či dokonca smrť. „Katarínske“ obdobie však malo aj veselú stránku – konali sa tradičné zábavy, na ktorých sa mládenci odeli do rôznych masiek. Chodili od domu k domu, „vykrúcali“ dievčence a dávali im slaninu, zemiaky alebo vajcia. Zábavy trvali do skorého rána.
Zakázané práce
V niektorých dedinách práve Katarínsky deň začínali priadky. Do kúdeľnej izby nanosili dievčatá koláče, chlapci prišli s vínom a nechýbala ani muzika, či aspoň harmonikár. Samotné pradenie si nechali až na druhý deň. Pradenie bolo v tento deň totiž zakázané. Aj iné ženské práce, ako napríklad šitie, vyšívanie, páranie peria, a to vraj preto, aby sa im na ďalší rok pri poľných robotách nezbierali prsty. No zakázané boli aj ostatné práce, pri ktorých sa používalo koleso – okrem už spomínaného kolovratu nesmeli roztáčať svoje kolo ani mlynári, či hrnčiari.
Kto skôr? Muž, či žena?
Predstava o tom, že na Katarínu majú bosorky zvýšenú moc, viedla ľudí k rôznym praktikám, aby im v tom zabránili. Jedli cesnak, aby im dal silu, cesnakom robili kríže na dverách, aby si ochránili dom a dávali ho do maštale, aby chránili dobytok. Ale mládenci si z všakovakých povier robili aj žarty a z domov, kde bývali dievky, noc pred Katarínou pobrali náradie, žrde z podstení, či rozobrali brány. Poschovávali ich po dedine a dievčatá ich už od svitania zhľadúvali. Ľudia sa im potom smiali, že behajú po chotári ako strigy.
V tento deň neradi ľudia vítali ako prvú ženskú návštevu. Kam vraj vošla do domu prvá žena, tam sa po celý rok riad rozbíjal. Mužská návšteva bola, naopak, veľmi vítaná. Preto niektorí vyzerali z domu, či nejde nejaký chlap okolo, aby ho rýchlo dnu zavolali. Alebo vyčkávali chlapcov – vinšovníkov, ktorí už od skorého rána chodili od domu k domu a takto želali:
Kataríny, Katreny, aby sa vám hrnky, misky nebili a kury dobre niesli!
Na Katarínu sa tvorili aj rôzne pranostiky, medzi inými aj tieto:
- Aký je deň Kataríny, taký je január, aký je deň po Kataríne, taký má byť február
- Na Katarínu teplo, to nedobre býva, potom na Jozefa sneh pole prikrýva.
- Na svätú Katarínu schovajme sa pod perinu.
- Katarína má šumné meno, lenže chladné veno.
- Sneh na Katarínu predpovedá veľké obilie.